STRAVA

Budete so mnou určite súhlasiť, že aj napriek existencii výnimočných ľudí, ktorí údajne dokážu žiť z prány, všetci ostatní ľudia potrebujú k svojmu životu jesť normálne pozemské jedlo. Je to zdroj takmer všetkých látok, ktoré naše telo potrebuje k svojmu bezchybnému fungovaniu. V poslednej dobe sa šíri medzi ľuďmi panika ohľadom toho, čo je správne alebo nesprávne konzumovať. Na internete nájdeme kvantá veľmi protichodných informácií, ktoré sú nám podsúvané ako vedecky overené, takže sa zdajú byť stopercentne pravdivé. Problém je v tom, že zakiaľ čo jedni vedci vo svojej štúdii niečo potvrdia,  práve iní vedci presne tú istú skutočnosť výskumom vyvrátia. Nesmieme zabudnúť ani na to, že čo človek, to iná skúsenosť. Aj preto chcem vašu pozornosť upriamiť nie na príkazy a zákazy, ale na zamyslenia a určité informácie, ktoré by nám všetkým mohli pomôcť sa v tejto problematike zorientovať.

Vo svojich liečiteľských a uzdravujúcich snaženiach aj sama u seba vychádzam vždy z toho, či to, čo jedli naši predkovia, im škodilo alebo nie. Porovnávam zloženie a množstvo stravy, ktorú oni kedysi konzumovali s tou našou. Tiež porovnávam spôsoby života vtedajšej a dnešnej populácie. Vychádza mi z toho viacero viditeľných poznatkov:

1. Naši predkovia nejedli stravu, ktorá by obsahovala umelé chemické látky.

2. Jedli potravu, ktorú si sami dopestovali a dochovali, takže sa v nej odrážala ich vložená  energia v duchu hesla, čo dáš, to dostaneš.

3. Jedli potravu v súlade s ročnými obdobiami, keďže nemali také možnosti uchovania potravy na dlhšie časové obdobie, ako máme my, okrem nakladania zeleniny, varenia lekvárov, údenia mäsa a pod.

4. Jedli potravu z danej lokality, lebo nemali väčšinou možnosť prevážať jedlo stovky, ba v dnešnej dobe aj tisícky kilometrov. Výnimku tvorili orientálne koreniny, ku ktorým však nemali prístup všetci a ktoré užívali len v malej miere.

5. Neprejedali sa, lebo jedla bolo menej ako teraz.

6. Dosť výdatne sa pohybovali, často ťažko pracovali, väčšinou vonku na čerstvom vzduchu.

7. Pili najmä čistú vodu, ktorá vtedy bola ešte skutočne čistá a bylinkové čaje v zime.

8. Nejedli také veľké množstvá cukroviniek, okrem múčnikov, ktoré si sami piekli

9. Alkohol sa pil, myslím v rovnakej miere, ale bolo to najmä domáce víno a pálenka tiež vlastnej výroby, nie lieh zo zemiakov s prídavkom umelej príchute.

10. Nepili toľko zrnkovú kávu, ale pili v dosť veľkej miere meltu z obilia a cigórie (koreň čakanky - mimochodom účinnej liečivky proti diabetu)

11.  Potravinové spracované produkty sa nevyrábali niekde vo fabrike, ako sa to deje teraz bez dotyku ľudských rúk, ale sami si pripravovali jedlo (napr.miesili chlieb, cesto na koláče), ktoré konzumovali. Som toho názoru, že aj takéto očiam neviditeľné skutočnosti ovplyvňujú tzv. energetickú kvalitu nášho jedla.

Toto sú hlavné rozdiely medzi stravou konzumovanou dnes a kedysi v dávnych dobách a podľa mňa aj príčinou, prečo súčasná strava z hľadiska zdravotného prináša ľuďom skôr problémy ako skutočne hodnotnú výživu.

Robila som si prieskumy v našej dedine medzi vyše 80 ročnými starými ľuďmi, s ktorého približnými výsledkami sa s vami rada podelím:

V každej rodine bola hlavnou živiteľkou krava, alebo aspoň u tých chudobnejších koza. Mlieko bolo stravou číslo jedna a bolo na dennom poriadku, či už ako čistý produkt, alebo "výrobky" z neho: smotana, maslo, kyslé mlieko, tvaroh. Jedlo sa na raňajky,  bolo súčasťou obeda aj večere. Podľa dnešných teórií je mlieko škodlivé v akejkoľvek forme.  Nuž tá biela tekutina zbavená všetkých živých enzýmov, vitamínov a ďalších látok, zahriata na ultravysoké teploty, nesúca na plastovom obale hrdo názov MLIEKO, škodlivá nutne musí byť! To už totiž vôbec nie je skutočné mlieko.

Ďalšími hojne používanými potravinami boli obilniny, či už vo forme rôznych kaší (zavarených väčšinou práve v mlieku), alebo chleba. Ako vidno, naši predkovia nemali žiadnu hrôzu z lepku. Ale chlieb bol vtedy ešte  chlebom, a nie znôškou chemických látok, ktoré by ho mali nadnášať a nafukovať,  chuťovo obohacovať, konzervovať, prifarbovať a pod. Piekol sa často v jeden deň na 7 dní dopredu, jeho pečenie bola zdĺhavá činnosť, nechával sa viackrát a pomaly kysnúť, enzýmy a kvasinky v ňom obsiahnuté podľa mňa týmto dlhodobým procesom tak pripravili lepok na lepšie stráviteľnú látku, ktorá ľuďom nerobila žiadnu galibu. Často sa jedli (niekedy aj takmer každý deň) aj ďalšie jedlá z múky, áno aj z bielej, alebo najmä z nej, ako sú rôzne rezance, pirohy, halušky.

Mäso sa jedlo ponajviac jedenkrát do týždňa v nedeľu, a to podľa ročných období: v zime červené mäso a mastnejšie, aj údené, v lete viac hydina, na jeseň vodná hydina. Keďže neboli mrazničky, ľudia prispôsobili konzumáciu mäsa tomu, čo práve dorastalo. A zároveň to má svoju logiku:na jeseň a v zime si dovolili jesť mäso tučnejšie, v lete ľahšie. Mäso sa konzervovalo vždy údením, iný spôsob nebol možný. Údené mäso viselo v komíne často aj do neskorej jari, alebo aj do leta, kde vydržalo bez ujmy. Tu je treba upozorniť, že sa vtedy údilo dymom, a nie nejakým chemickým koktajlom. Takže nedávno publikované informácie, že údené mäso spôsobuje rakovinu, sa týmto dostáva na vratké nohy. Podľa môjho názoru nie skutočné údenie, ale chémia na to teraz určená, môže spôsobovať vážne choroby. Často sa jedla napr. slanina alebo škvarky na raňajky, ale k tomu je treba pripomenúť, že mastnej porcii slaniny predchádzal na lačno štamperlík slivovice, ktorý pomohol naštartovať trávenie tukov v žalúdku. Každé konanie našich predkov malo svoje odpodstatnenie a zmysel, ktoré ak vynecháme, vyjde nám z toho diétna chyba. 

Jedlo sa veľa zemiakov, strukovín (fazule, cíceru, hrachu, bôbu atď), tie boli na jedálničku každý týždeň vo forme polievok aj prívarkov.

Keďže ľudia chovali hydinu, jedli sa samozrejme dennodenne vajíčka bez obáv z chlesterolu. Nemal sa kedy ukladať do ciev, ľudia ho minuli v návale práce. :)

Zo zeleniny sa pestovali najmä koreňová: mrkva, petržlen, ďalej zelený šalát  a tiež vo  veľkej miere kapusta, ktorá sa na zimu nakladala do sudov v každej domácnosti a tvorila základ stravy spolu so zemiakmi najmä v chudobnejších rodinách po celú zimu. Odvrátenou stranou nadmernej konzumácie kapusty boli rozšírené strumy u mnohých ľudí.

Samozrejmosťou bolo doma pestované ovocie, jablká, hrušky, slivky, marhule (všetko čerstvé alebo na zimu sušené), z ďalších džemy, lekváre, ale aj víno a pálenka. A tiež orechy a mak. A domáci med, pretože takmer v každom humne sa nachádzalo niekoľko klátov a v nich včely.

K týmto stravovacím zvyklostiam je treba doplniť jednu veľmi dôležitú informáciu: ľudia, ktorí aj mali mäsa prebytok, že by si ho mohli dovoliť jesť častejšie ako raz za týždeň, vždy poctivo dodržiavali piatkový pôst, kedy boli na jedálnom lístku najmä strukovinové polievky a nejaké múčne jedlo k tomu. A takisto dodržiavali adventný pôst pred Vianocami (zase je v tom sedliacky zdravý rozum: idú Vianoce, obdobie hojnosti jedál a tak je treba na zvýšené množstvo jedla telo pripraviť) a najmä povestný 40 dňový pôst od škaredej stredy do  Veľkého piatku, ktorý odstraňoval následky obžierania sa počas obdobia fašiangov.

Všetko, čo naši predkovia robili ohľadom stravovania, sa mi javí ako prirodzené a tak pre telo užitočné.

Dnes nerešpektujeme ani ročné obdobia (napr. jahody, rajčiny v januári), ani lokálnosť (potraviny vozíme cez pol sveta). Jedlo nie je produkt našich rúk, ale priemyselný výrobok "obohatený" o množstvá chemických látok, ktoré napomáhajú akurát k rýchlejšej ceste do hrobu. Nevieme, kto ho kde pestoval, akým spôsobom, kedy ho zbieral, ako s ním nakladal počas zberu alebo jeho transportu. Čím ho striekal, konzervoval, v čom ho namáčal, či ho neožaroval.

Nerobíme rozdiel medzi piatkom či sviatkom, mäso jedia ľudia pomaly každý deň bez zaradenia pôstnych období, alebo aspoň jednotlivých pôstnych dní. Počula som hovoriť mnohé gazdinky, že bez mäsa nemôžu uvariť obed, lebo syn alebo manžel by bol nespokojný.

Kupujeme kvantá upravených a umelých potravín, namiesto toho, aby sme nakúpili menej, ale zato poctivých domácich a z nich uvarili chutný obed pre celú rodinu. Mnohé mamy nemajú čas, ba veľakrát skôr chuť, upiecť domáci koláč pre svoje deti, namiesto toho im kúpia haldy zafarbených umelohmotných cukríkov. Všetko chceme rýchlo a chceme toho veľa. Niekedy si spomeniem, ako za starého režimu (nie že by som ho chcela akokoľvek glorifikovať), bol v obchode jeden druh jogurtu, ale to bol skutočný jogurt, v ktorom boli naozaj kúsky ovocia, ale ktorý vydržal iba dva dni, lebo bol jednoducho živý. Regále v dnešných obchodoch sa prehýbajú od najnemožnejších "potravín" dovezených z celého sveta, ktorých ľudia domov odvážajú plné kufre v autách.   Ale povedzme si popravde, sme tým zdravší, ako boli naši predkovia?