Spôsoby prípravy bylinných čajov
Nebudem tu unavovať čitateľov vymenovávaním obsahových látok jednotlivých lieč.rastlín, ale dôvodom, prečo sa pripravovali liečivé nápoje z nich rôznym spôsobom je práve to, aké látky obsahujú a akú časť rastliny používali ľudia na liečenie.
Čiže napr. dubová kôra obsahuje, okrem iného, najmä triesloviny a keďže je to tvrdý materiál, používa sa pri jej príprave odvar. Naproti tomu slez maurský obsahuje najmä slizové látky, preto je lepší zápar alebo dokonca len výluh, lebo vo vriacej vode by sa slizy vyzrážali.
Takže poďme si ujasniť jednotlivé - najčastejšie používané - pojmy:
DROGA: je to sušená liečivá rastlina, najčastejšie: listy, vňať, kvety, kôra, semená, podzemky, korene.
ODVAR: pripravuje sa zaliatím určeného množstva sušenej drogy, ktoré sa privedie k varu a po určitý čas sa nechá vrieť, potom sa nechá lúhovať
ZÁPAR: privedieme k varu čistú vodu a pripravenú drogu zalejeme touto vriacou vodou, necháme určitý čas vylúhovať
STUDENÝ VÝLUH (alebo aj MACERÁT): drogu zalejeme studenou alebo vlažnou vodou a necháme vylúhovať aj niekoľko hodín
Liečivé nápoje sa pripravovali najčastejšie zo zmesi synergicky (podporne) pôsobiacich bylín, málokedy len z jednej samostatnej. Najsprávnejšie je, keď sa pripraví vždy čerstvý v množstve, ktoré je určené na jedno vypitie (cca 2,5dl), v prípade núdze si pripravíme čaj aj do zásoby, ale uchovávame ho na chladnejšom mieste. Ak ucítime zmenenú chuť, či zápach, už ho radšej nepijeme. Čaj by sa nemal sladiť, ale pre deti je možné osladiť medom. A ak aj my dospelí nie sme schopní vypiť nesladený čaj, potom uprednostňujeme takisto med. Ale je to len o zvyku, prvé dúšky bývajú niekedy odporné, ale časom si dokážeme zvyknúť aj na nepríjemnú chuť. Ale samozrejme nie všetky bylinky sú nutne nechutné. Naopak: veľa je krásne voňavých a veľmi chutných. Pri príprave používame radšej smaltovaný riad alebo sklenené kanvice, pretože styk so železom je pre byliny nevhodný. Po uvarení alebo zaparení čaj prikryjeme, aby účinné látky nevyprchávali a počkáme na vylúhovanie bežne okolo štvrť hodiny, len ak potrebujeme silný výluh napr.na kúpele, je možné predĺžiť dobu vylúhovania cca na pol hodinu, výnimočne aj dlhšie. Potom čaj scedíme a môžeme piť alebo použiť iným spôsobom. Liečivý čaj sa pije najčastejšie mierne teplý až vlažný, v prípade napr. podpory potenia horúci, a v určitých situáciách studený (nie ľadový).